Víťazný oblúk: prečo ho postavili a čo na ňom nájdeš

Víťazný oblúk v Paríži dal postaviť Napoleon na slávu svojej armády po víťazstve v bitke pri Slavkove v decembri 1805. Základný kameň položili 15. augusta 1806, v deň Napoleonových narodenín, no stavbu prerušili zmeny vlád a otvorili ju až v júli 1836, po 30 rokoch.

Uprostred kruhového námestia stojí preto, lebo ho postavili na mieste, kde sa už vtedy stretávali cesty do tvaru hviezdy, a dnes sa odtiaľ rozbieha dvanásť avenue. Na jeho stenách nájdeš štyri veľké súsošia, šesť reliéfov s bitkami a stovky mien bitiek a generálov, pod klenbou hrob neznámeho vojaka z prvej svetovej vojny. Tie isté časti môžeš hľadať aj na drevenom modeli oblúka.

Prečo oblúk postavili a prečo sa staval 30 rokov

Napoleon chcel oblúkom oslaviť Veľkú armádu, teda vojsko, s ktorým vyhral pri Slavkove. Vzorom boli staré rímske víťazné oblúky, najmä Titov oblúk v Ríme, a návrh pripravil architekt Jean-François Chalgrin.

Oblúk stojí na západnom konci Champs-Élysées, oproti Tuilerijskému palácu, ktorý bol vtedy Napoleonovým sídlom v Paríži. Je tak súčasťou dlhej priamej osi, ktorá vedie od Louvru cez Champs-Élysées ďalej na západ.

V roku 1810 sa Napoleon ženil s Máriou Lujzou Rakúskou a svadobný sprievod mal vojsť do Paríža cez námestie, kde sa oblúk staval. Piliere vtedy siahali sotva nad zem, preto dal Chalgrin postaviť oblúk v skutočnej veľkosti z drevenej konštrukcie a maľovaného plátna. Na tomto modeli videl svoj návrh na mieste a podľa neho ho ešte upravil.

Chalgrin zomrel v roku 1811. Po Napoleonovom páde v roku 1814 sa stavba zastavila a znovu ju rozbehol až kráľ Ľudovít XVIII. v roku 1823. Dokončili ju za kráľa Ľudovíta Filipa, ktorý oblúk venoval armádam revolúcie aj cisárstva. Oblúk otvorili 29. júla 1836.

Oblúk tvoria štyri mohutné kamenné piliere spojené klenbami. Na dvoch hlavných stranách je jeden veľký oblúk, na užších bočných stranách menšie. V pilieri vedie točité schodisko a na strechu oblúka je to 284 schodov.

Námestie okolo oblúka sa volalo Place de l’Étoile, teda Námestie hviezdy. Cesty sa tu v tvare hviezdy stretávali už pred stavbou oblúka, no dnešných dvanásť avenue vzniklo až pri prestavbe Paríža, ktorú v druhej polovici 19. storočia viedol prefekt Haussmann. Od roku 1970 nesie námestie meno Charlesa de Gaulla. Samotný oblúk je vysoký asi 50 metrov a široký asi 45 metrov.

Čo zobrazujú súsošia, reliéfy a mená na stenách

Výzdobu vytvorili viacerí sochári až v 30. rokoch 19. storočia, keď sa stavba dokončovala. Najväčšie sú štyri súsošia na pilieroch a každé z nich patrí jednému roku:

• Odchod dobrovoľníkov v roku 1792 od Françoisa Rudea, známy aj ako „Marseillaisa“, na strane do Champs-Élysées. Nad dobrovoľníkmi, ktorí odchádzajú brániť mladú republiku, sa vznáša okrídlená žena, Génius slobody.
• Triumf roku 1810 od Jeana-Pierra Cortota, tiež na strane do Champs-Élysées. Oslavuje Napoleonove víťazstvá.
• Odpor roku 1814 a Mier roku 1815 od Antoina Étexa na opačnej strane oblúka.

Nad súsošiami je šesť reliéfov, teda obrazov vytesaných do steny tak, že postavy z nej vystupujú. Zobrazujú udalosti revolučných a napoleonských vojen, medzi nimi bitku pri Slavkove. Vyššie obieha okolo oblúka vlys, pás s reliéfom vojakov, a celkom hore je atika, horná časť stavby nad rímsou. Na atike je 30 štítov s menami víťazných bitiek.

Na vnútorných stenách oblúkov sú vytesané mená bitiek a stoviek generálov z vojen revolúcie a cisárstva. Keď je meno podčiarknuté, tento muž padol v boji. Strop veľkej klenby zdobia vytesané rozety.

Čo je hrob neznámeho vojaka pod oblúkom

Pod veľkou klenbou leží francúzsky vojak z prvej svetovej vojny, ktorého meno nikto nepozná. Zastupuje všetkých, ktorí vo vojne padli za Francúzsko. Myšlienka uctiť si padlých jedným neznámym vojakom vznikla už v roku 1916, počas vojny.

Desiateho novembra 1920 vo Verdune vybral vojak Auguste Thin jednu z ôsmich rakiev s telami neidentifikovaných francúzskych vojakov. Na druhý deň ju previezli k Víťaznému oblúku a 28. januára 1921 vojaka pochovali na mieste, kde leží dodnes. Na doske hrobu je po francúzsky napísané, v preklade: „Tu odpočíva francúzsky vojak, ktorý zomrel za vlasť, 1914 – 1918“.

Plameň nad hrobom prvýkrát zapálil 11. novembra 1923 minister vojny André Maginot. Odvtedy ho každý večer o 18.30 znovu oživia pri obrade, ktorý pripravuje združenie La Flamme sous l’Arc de Triomphe. Dnes plameň pripomína mŕtvych oboch svetových vojen.

Čo si všimnúť na drevenom modeli Víťazného oblúka

Drevený model ukazuje oblúk v malom, takže ho môžeš porovnať so skutočnou stavbou. Aj Chalgrin si svoj návrh overil na modeli, hoci v skutočnej veľkosti. Ktoré časti výzdoby má tvoj model a ako ich zachytáva, zistíš z jeho návodu a obrázkov. Pri porovnávaní sa sústreď na tieto miesta:

• Pomer výšky a šírky. Skutočný oblúk je vysoký asi 50 metrov a široký asi 45 metrov, teda takmer taký široký ako vysoký. Zmeraj výšku a šírku modelu bez podstavca. Keď pomer vychádza výrazne inak, model stavbu v tomto smere upravil.
• Súsošia pri pilieroch. Na dvoch hlavných stranách hľadaj pri päte pilierov štyri súsošia. Na skutočnom oblúku sú Odchod dobrovoľníkov a Triumf na strane do Champs-Élysées, takže podľa nich zistíš, ktorou stranou by tvoj model stál k tejto avenue.
• Plochy nad súsošiami. Na skutočnom oblúku sú tam reliéfy s bitkami. Porovnaj, čo je na tom istom mieste na modeli: obraz, vzor alebo hladká plocha.
• Horná časť. Nad oblúkom nájdi rímsu, pás vlysu a atiku. Na skutočnom oblúku nesie atika 30 štítov s menami bitiek, preto sa pozri, ako ju zachytil tvoj model.

Ak si chceš tieto časti pozrieť zblízka doma, drevený model Víťazný oblúk Little Story E011 je podľa údajov v obchode určený od 14 rokov.

Časté otázky