Veterný mlyn: ako vietor roztočí mlynské kamene

Krídla veterného mlyna sú po dĺžke mierne skrútené, a preto ich vietor, ktorý do nich fúka spredu, neodtlačí dozadu, ale stáča ich stále na tú istú stranu. Krídla sa točia spolu s hriadeľom, na ktorom sú pripevnené. Veľké ozubené koleso na tomto hriadeli otáča menšie koleso na zvislom hriadeli a ten vedie pohyb dole mlynom až k mlynským kameňom.

Mlynské kamene ležia jeden na druhom. Spodný stojí, vrchný sa nad ním otáča a zrno, ktoré padá do otvoru v jeho strede, sa v úzkej medzere medzi nimi melie na múku. Všetko to funguje len vtedy, keď krídla stoja čelom proti vetru. Preto sa pri starších mlynoch otáčal celý mlyn a pri neskorších len strecha s krídlami.

Ako vietor roztočí krídla a pohyb sa dostane ku kameňom

Krídlo mlyna je drevená mriežka, na ktorú mlynár napínal plachtovinu, teda pevnú látku. Väčšina mlynov má štyri krídla. Mriežka je pozdĺž krídla mierne skrútená, takže vietor tlačí na plachtu šikmo a krídlo uhýba vždy rovnakým smerom. Krídla holandských mlynov sa pri pohľade spredu točia proti smeru hodinových ručičiek.

Silu mlyna mlynár upravoval tým, koľko plachty roztiahol. Za slabého vetra ju natiahol na celú mriežku, za silného ju čiastočne zvinul, a mlyn pritom musel zastaviť. Od konca 18. storočia vznikali v Británii krídla s klapkami, ktoré sa sile vetra prispôsobovali samy, napríklad krídla Williama Cubitta z roku 1807.

Z krídel ide pohyb mlynom v niekoľkých krokoch:

1. Hriadeľ krídel. Krídla sú pripevnené na takmer vodorovný hriadeľ v hlave mlyna. Keď sa točia krídla, točí sa celý hriadeľ.
2. Brzdové koleso. Na hriadeli sedí veľké ozubené koleso so zubami na boku. Volá sa brzdové, lebo okolo jeho obvodu je brzda: keď ju mlynár pritiahol, koleso aj krídla spomalili alebo sa zastavili.
3. Zvislý hriadeľ. Zuby brzdového kolesa zaberajú do menšieho kolesa na zvislom hriadeli. Táto dvojica kolies mení otáčanie okolo vodorovnej osi na otáčanie okolo zvislej osi a zvislý hriadeľ vedie pohyb dole cez poschodia mlyna.
4. Koleso pre kamene. Nižšie na zvislom hriadeli je ďalšie veľké ozubené koleso. Zaberá do malých koliesok, z ktorých každé poháňa jeden pár mlynských kameňov. Malé koliesko sa dalo vysunúť zo záberu, a tak mohol jeden pár kameňov stáť, kým ostatné mleli.
5. Mlynské kamene. Vrchný kameň sa otáča nad spodným, ktorý sa nehýbe. Vrchný kameň môže vážiť aj vyše tony a práve jeho váha pomáha zrno rozomlieť.

V menších mlynoch, kde bolo celé zariadenie v jednej otočnej drevenej búde, poháňalo koleso na hriadeli krídel kamene aj priamo, bez dlhého zvislého hriadeľa. Princíp je rovnaký: ozubené kolesá prevedú otáčanie krídel na otáčanie kameňa.

Zrno padá zhora do otvoru v strede vrchného kameňa a dostane sa medzi kamene. Do ich plôch sú vysekané ryhy, ktoré pri otáčaní zrno strihajú a melú a múku posúvajú k okraju, kde z kameňov vychádza. Kamene sa pritom nesmú dotýkať. Medzeru medzi nimi mlynár nastavoval tak, že vrchný kameň mierne zdvihol alebo spustil: čím menšia medzera, tým jemnejšia múka.

Prečo sa mlyn musí natočiť proti vetru

Krídla dávajú najviac sily, keď stoja kolmo na vietor, čelom proti nemu. Keď sa vietor otočí a fúka zboku, krídla ho zachytia menej a mlyn stráca silu. V severozápadnej Európe, kde vietor často mení smer, preto musel mať každý mlyn možnosť natočiť krídla za vetrom.

Prvé európske veterné mlyny s krídlami, ktoré sa točia vo zvislej rovine, sa objavili v 12. storočí na severe Francúzska, vo Flámsku a vo východnom Anglicku. Najstaršia istá zmienka pochádza z anglického Yorkshiru z roku 1185. Prvým typom bol stĺpový mlyn a koncom 13. storočia pribudol mlyn s pevnou vežou. Oba typy riešia natáčanie inak:

Veža holandského mlyna sa nemusí otáčať, a tak mohla byť vyššia a krídla dlhšie. Dlhé krídla vo výške zachytia viac vetra a mlyn pracuje aj pri slabšom vánku.

V roku 1745 si anglický kováč Edmund Lee dal patentovať veterník. Je to malé veterné koliesko vzadu na streche, otočené kolmo na veľké krídla. Kým vietor fúka na mlyn zboku, veterník sa točí a cez ozubené kolesá pomaly otáča strechu. Zastaví sa, až keď stojí rovnobežne s vetrom, a vtedy sú veľké krídla presne proti vetru. Veterníky sa rozšírili najmä v Anglicku, Dánsku a Nemecku, inde zostali zriedkavé.

Oba typy mlynov stáli aj na Slovensku. V Holíči zachytáva rytina z roku 1801 drevený mlyn nemeckého typu, ktorý sa celý otáčal na dubovom stĺpe pomocou oja. Neskôr tam postavili kamenný trojpodlažný mlyn holandského typu, ktorý pochádza z 80. rokov 19. storočia. Do roku 1926 mal otočnú kužeľovú strechu s krídlami, potom ju nahradila tehlová kupola. Je to jediný zachovaný veterný mlyn na Slovensku.

Prečo veterné mlyny z krajiny takmer zmizli

Veterné mlyny nezmizli naraz a nevytlačil ich jeden vynález. V 19. storočí sa ich v Európe ešte stále stavalo veľa. Rozhodli o nich nové spôsoby mletia a nové motory, ktoré mohli bežať bez ohľadu na vietor.

V druhej polovici 19. storočia vznikali veľké mlyny s parným pohonom. Namiesto kameňov v nich zrno mleli kovové valce v mnohých krokoch za sebou. Takéto mletie sa hodilo na tvrdú dovážanú pšenicu a dávalo viac jemnej bielej múky, o ktorú rástol záujem. Veľké mlyny sa stavali pri prístavoch a vodných cestách, kam obilie priviezli loďou.

Malé mlyny na obilie, ktoré mleli pre okolité dediny, vydržali dlhšie. V Holandsku im drahé parné stroje dlho nemohli konkurovať. Ubúdať začali najmä vtedy, keď prišli spaľovacie motory a elektromotory, v prvých desaťročiach 20. storočia. Od začiatku 80. rokov 19. storočia do roku 1923 tam zmizlo takmer 30 % mlynov.

Podobný osud mal aj mlyn v Holíči: mlieť sa v ňom prestalo po prvej svetovej vojne a potom dlho chátral. Dnes je národnou kultúrnou pamiatkou.

Čo si všimnúť na modeli veterného mlyna

Model veterného mlyna ukazuje tie isté časti ako skutočný mlyn, často zjednodušene. Ktoré z nich tvoj model má a ktoré sa hýbu, zistíš z jeho návodu a obrázkov. Pri prezeraní sa zameraj na tieto miesta:

• Typ mlyna. Pozri, či model stojí na stĺpe a celý sa otáča, alebo má pevnú vežu a otáčavú strechu. Pri mlyne s vežou hľadaj vzadu na streche oje alebo veterník.
• Krídla. Spočítaj ich a všimni si, či majú mriežku ako skutočné krídla, na ktoré sa napínala plachta. Pozri sa na ne zboku: ak sú lopatky voči sebe mierne šikmo, vidíš to isté skrútenie, ktoré krídla vo vetre roztáča.
• Miesto, kde sa mení smer otáčania. Nájdi miesto, kde hriadeľ krídel vstupuje do hlavy mlyna. Ak model ukazuje prevod, sú tam dve ozubené kolesá, ktorých osi zvierajú pravý uhol. Tu sa vodorovné otáčanie mení na zvislé, rovnako ako pri brzdovom kolese skutočného mlyna.
• Zvislý hriadeľ a kamene. Pozri, či zvislý hriadeľ vedie dole vežou a či model naznačuje mlynské kamene. Porovnaj, koľko ozubených kolies stojí medzi krídlami a kameňmi.
• Pohon. Na modeli pohyb zvyčajne nevzniká vo vetre, ale napríklad v natiahnutej gumičke alebo pri otáčaní kľukou. V návode zisti, ktorým kolesom ide pohyb do mechanizmu. Na skutočnom mlyne išla sila od krídel ku kameňom, na modeli môže ísť opačne, od pohonu ku krídlam.

Hotový model môžeš vystaviť aj s krídlami v polohe, akou holandskí mlynári posielali správy do okolia. Krídla v tvare kríža ako znamienko plus znamenali, že mlyn len krátko odpočíva a mlynár čoskoro pokračuje. Krídla v tvare písmena X znamenali dlhší odpočinok. Krídlami sa oznamovala aj radosť a smútok, presná poloha sa však v jednotlivých krajoch líši.

Ak sa krídla alebo ozubené kolesá na hotovom modeli točia ťažko alebo sa zasekávajú, postup hľadania trenia nájdeš v článku Mechanizmus sa zasekáva: ako nájsť trenie a odstrániť ho.

Ak si chceš tieto časti prezrieť na vlastnom modeli, môžeš siahnuť po drevenom modeli Veterný mlyn Eco Wood Art. Podľa popisu v obchode má 227 dielov, ktoré do seba zapadajú bez lepidla, krídla sa po zložení točia vďaka gumičkovému pohonu a otvorená konštrukcia veže dovoľuje pozrieť sa do mechanizmu. Veterný mlyn Eco Wood Art je podľa údajov v obchode určený od 14 rokov.

Časté otázky